Potknutie sa

Priatelia, toto je niekoľko rokov stará, pre mňa dôležitá "báseň", napísaná pod impulzom hnevu, i keď nešlo o nič skutočne dôležité. Už sa s ňou nedokážem stotožniť, no slúži mi ako pripomienka toho, čím som si vtedy emočne prechádzala. 

Môj život je smrť,
moje žitie je umieranie.

Ničím, vraždím, zabíjam.
Som súčasťou nehynúceho ľudského vírusu.

Som skaza, som mor, som temnota.

Tvoj život za ten môj.
Tým, že žiješ ma zabíjaš, no tvoju smrť by som neprežila.

Tvoja existencia ma drží pri živote
predĺžujúc tak moje utrpenie.

Večné zatratenie,
škrípanie zubami.

Si skaza, si mor, si temnota.

Klinec do tela, tmu do duše.

Katarzia? Vykúpenie?
Uhorenie! Zatratenie!

Sme skaza, sme mor, sme temnota.

Koniec.