To, čo hľadám márne -
úsmevy maľované na skle.
Odtlačky prstov, pohyby stien
strácam sa v múzeu rozbitých cien.
Víťazi si pripíjajú
na ďalšie úspechy.
A my padlí nachádzame rozkoše na dne pohára.
V odraze lesku červeného vína
topí sa stratená, spustošená krajina.
Atlantída dávnych čias
Utópia budúcich rás.
V nej rastieme spoločne,
konáme jednotne.
Ruka v ruke kráčame do nového dňa,
prebudzajúc sa spotení zo zlého sna.
Dohrali huslisti,
pretrhali sláky a zničené hodili
do blatistej mláky.
Mesiac na dlani
napísal symfóniu
zacválal v diaľave
opustil rodinu.
Nestretne slnko, hviezdy či oblohu
už dávno neznačí do mapy polohu.
Od kompasu očakáva, že mu udá smer,
nachádza len sklamanie, plač a hnev.
Unavený zadrieme na krátky čas,
zmocní sa a objíme
každého z nás.
Nezaujíma ho, či si tulák, boháč alebo umelec
do zeme raz zaľahne každý jedinec.
Len vtedy sme si rovní,
rovnako zúfalí, zmätení, no skromní.
Priznajuc si chyby svoje i tie našich predkov,
konečne spoznáme príčinu dôsledkov.
úsmevy maľované na skle.
Odtlačky prstov, pohyby stien
strácam sa v múzeu rozbitých cien.
Víťazi si pripíjajú
na ďalšie úspechy.
A my padlí nachádzame rozkoše na dne pohára.
V odraze lesku červeného vína
topí sa stratená, spustošená krajina.
Atlantída dávnych čias
Utópia budúcich rás.
V nej rastieme spoločne,
konáme jednotne.
Ruka v ruke kráčame do nového dňa,
prebudzajúc sa spotení zo zlého sna.
Dohrali huslisti,
pretrhali sláky a zničené hodili
do blatistej mláky.
Mesiac na dlani
napísal symfóniu
zacválal v diaľave
opustil rodinu.
Nestretne slnko, hviezdy či oblohu
už dávno neznačí do mapy polohu.
Od kompasu očakáva, že mu udá smer,
nachádza len sklamanie, plač a hnev.
Unavený zadrieme na krátky čas,
zmocní sa a objíme
každého z nás.
Nezaujíma ho, či si tulák, boháč alebo umelec
do zeme raz zaľahne každý jedinec.
Len vtedy sme si rovní,
rovnako zúfalí, zmätení, no skromní.
Priznajuc si chyby svoje i tie našich predkov,
konečne spoznáme príčinu dôsledkov.