Báseň-nebáseň písaná voľným veršom, ktorej cieľom je vyvolať
u čitateľa sériu obrazov. Opäť raz dielo odeté do otrhaného plášťa depresie.
Odozvu, reakciu mi môžete zanechať v komentároch. Prajem príjemné čítanie :)
Vaša Sim ^^
4 ROČNÉ OBDOBIA
Cítim
to prázdno siahajúce na dno mojej čaše
čaše
lásky
priateľstva
družnosti.
Cítim
tú prázdnu miestnosť v mojej mysli
tú
hĺbku
štyri
steny
holé
biele
osamelé
volajúce
po dúhe.
---
Túžim
po hrejivom objatí
prisľubujúcom
pocit bezpečia
ochrany
útočiska.
Prahnem
po opore
po
bútľavej vŕbe
s
mocnými koreňmi.
Po
kamennom chráme
s
pevnými základmi,
ktoré
by ustáli tie zemetrasenia
zemetrasenia
sužujúce mysel.
---
Vnímam
to ticho
Ticho
pred búrkou
Zem
mlčí
Hrot
kopije mieri k nebu
Ústa
odriekajú
Kliatbu
Modtlitbu
Báseň
Blesk
pretína oblohu
Láme
ju na kúsky
Z
diaľky dolieha dupot konských kopýt
Mustangy
uhaňajúce oblohou
Horúci
dych
Tlkot
srdca
Prenasledujú
ma
Nočné
tiene
V
duchu ducha
Sebe
samému
S
povrazom
kopírujúcim
tvar môjho hrdla
lapám
po šťastí
po
dychu.
---
Zrodím
sa z popola
povstanem
z prachu
ten
kríž nechám za sebou
kľukatou
cestičkou
utekám
pred svetom
pred
bolesťou reality
krutosťou života
bezmocnosťou v rozhodovaní
po
uhoľnej púšti
či
sklistom oceáne
kráčam
bosá
a
preklínam črepiny osudu
vedúce
ma do zákutia strasti.
Odkiaľ
niet cesty späť
Kľačím
na zemi
Zúfalá
Stratená
Zmätená
Hľadím
vpred
Žiaľ
Vidím
len tmu
Čiernejšiu
než duša prízraku
A
volám o pomoc.
---
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára